História obce
Najstaršia správa o obci sa nachádza v liste Timka, pravdepodobne jiskrovsko-bratríckeho kapitána, z roku 1460 o údajnom spustošení poddanských domov a kostola.
Pôvodné sídlisko vybudovali usadlíci na čele so šoltýsom podľa zákupného práva v prvých desaťročiach 15. storočia na majetku panstva Hrádok. Názov obce Kružlov nepochybne končí v priezvisku, resp. prezývke prvého miestneho šoltýsa. Feudálnymi pánmi obce boli v 15. storočí šľachtici z Perína a v 16. storočí šľachtici z Torysy a Forgáčovci. Koncom 16. storočia patril Kružlov k stredne veľkým dedinám. Mal takmer výlučne poddanské obyvateľstvo rusínskeho pôvodu. V roku 1711 sa obec útekom poddaných takmer vyľudnila. V roku 1787 mala obec 41 domov a 352 obyvateľov, v roku 1828 – 68 domov a 513 obyvateľov a v roku 1932 už 103 domov a 755 obyvateľov. Počet obyvateľov obce vzrástol najmä po II. svetovej vojne. Najviac obyvateľov žilo v obci v roku 1991 – 1019 obyvateľov.
Gréckokatolícky chrám bol postavený v roku 1822 na farskom pozemku z kameňa a zakrytý šindľami. Patrónom tejto stavby bol Forgaus de Ghymes at Geis. Generálna oprava bola prevedená vo vnútri chrámu v r. 1898, kedy bol postavený nový oltár a ikonostas. Bočný vchod zo severnej strany bol zamurovaný. Na veži tejto cerkvi boli zabudované tri nové zvony. V prvej svetovej vojne zobrala armáda dva zvony, ktoré použila na muníciu. V roku 1923 za pomoci občanov žijúcich v USA boli dva zvony kúpené a nainštalované.
V obci Kružlov bola farská budova drevená a veľmi chatrná. Občania z filiálok Kružlov, Krivé a Bogliarka dali v roku 1936 postaviť novú faru z tehál a strechu pokryli eternitom. Najstaršia matrika v obci je gréckokatolícka, vedená od roku 1764, kedy prichádza do obce aj prvý farár, ktorý zaviedol túto matriku.
Rímskokatolícky kostol v Kružlovskej Hute bol postavený v roku 1947 – 1950. Kostol je postavený z tehál a zakrytý hliníkovým plechom. Patričné prostriedky boli použité z milodarov veriacich z celého Východoslovenského kraja. Patrónom tejto stavby bol lesník vo výslužbe Antón Sitarčík.
Pred r. 1903 v tunajšej Kružlovskej Hute boli hámre, kde sa spracovala železná ruda. V r. 1903 tieto hámre prevzal do prenájmu na 18 rokov Teodor Pausz – obchodník so sklom z Košíc. Spomínaný obchodník vybudoval nový sklársky závod, v ktorom sa vyrábalo fúkané sklo, flaše, demižóny a všetky druhy pohárov. Teodor Pausz bol majiteľom Krížanskej a Livovskej sklárne. V Kružloveskej Hute bola skláreň postavená na 12 perníc. V spomínanom období v nej pracovalo 60 robotníkov. V roku 1921 sa skláreň rozpadla a sklári ostali bez práce do r. 1924. V tomto roku prevzali závod do prenájmu páni Teplický a Kilinger, kde v spomínanej výrobe pokračoval až do r. 1933. Od roku 1933 do r. 1936 prevzalo skláreň družstvo a každý člen družstva musel zložiť kauciu od 500 do 1000 Kčs. Skláreň viedli páni Kiselý a Záhradník, v spomínanej výrobe pokračovali aj naďalej a v r. 1938 vyrábali už aj farebné a brúsené sklo. V tomto období mali dobré hospodárske výsledky, čím sa zvýšila životná úroveň sklárov. V r. 1950 skláreň v Kružlovskej Hute bola zrušená a oddelimitovaná do sklárne Lednické Rovne a Podebrad. Sklári znova ostali bez práce, niektorí odišli s delimitáciou a časť sa zamestnala na píle. Po zrušení sklárne budovy prevzalo do nájmu RSD, kde boli budovy využívané pre sklad obilia.
Sklárska hymna:
Skleničko ty sklenená, sklenená,
dobré vínko z teba.
Pozdrav Pán Boh sklenára, sklenára,
ktorý robil teba.
V roku 1954 bol v Kružlovskej Hute otvorený nový závod. V tejto oblasti sa už tradične sústreďovalo robotníctvo a nachádzalo pracovnú príležitosť jednak v súkromných tehelniach, píle a hlavne v sklárni, ktorá bola hlavným zdrojom príjmov pre obyvateľstvo. Bol založený strojársky závod pod názvom Kovoslužba Bratislava. Bol to podnik miestneho priemyslu, ktorý v r.1954 mal pod sebou cca 54 prevádzok a závodov na Slovensku.
Druhým priemyselným závodom v Kružlovskej Hute bol závod PILOIMPREGNA. Tento závod začal budovať p. Viktor Vichr. Podľa záznamov, prví pracovníci boli českej národnosti. V začiatkoch bol výrobný program rôznorodý. Vyrábali sa v prevažnej miere: – kuchynské potreby (váhy, dosky na cesto, dosky na mäso), drevený záhradný nábytok, školské potreby, rysovacie dosky, lineáre, galantérny drevený tovar ako gombičky, cievky na nite, metre a pod. Výrobný program nebol stabilný. Menil sa v priebehu roka niekoľkokrát. Bol závislý na odbyte a preto ho majiteľ musel meniť a upravovať podľa dopytu na trhu. V roku 1948 bol tento závod znárodnený.
Prvá svetová vojna vypukla roku 1914, v ktorej bojovalo Rakúsko – – Uhorsko s Ruskom. Z našej obce v tejto vojne bolo narukovaných 75 chlapov a v Rusku padlo 9 chlapov. V decembri 1914 boli v našej obci ruské vojská.
Druhá svetová vojna – Dňa 29. 8. 1944 vypuklo SNP v centre Banskej Bystrice a celého Slovenska. Slovenská armáda sa obrátila proti Nemcom a za pomoci sovietskych a našich partizánov bojovali až do príchodu Sovietskej armády. V SNP posádky Trebišovská, Humenská a Bardejovská odišli do lesov smerom Kríže, Livov s celou výzbrojou a výstrojom. V júni 1943 na Krížoch a Livove sa objavili prví sovietski a naši partizáni pod názvom ČAPAJEV. Pred príchodom Sovietskej armády Nemci zamínovali úsek medzi Kružlovom a Kružlovskou Hutou s protitankovými a pechotnými mínami od cesty zdravotného strediska po Hinčarkov breh v šírke 200 m. Celú noc 3. a 4. 8. 1944 ostreľovali Nemci obce Kružlovská Huta a Kružlov. Občania boli ukrytí po pivniciach. Ráno 4. 8. 1944 o 8.00 hod. začala útočiť pechota, mínomety a tanky v sile jedného práporu v smere Kružlov a Livov. Partizáni a sovietski vojaci mali len pechotné zbrane a jeden mínomet. Pri útoku zahynulo 5 civilistov, z toho 3 deti. Po streľbe na obec Kružlov nemecké vojská postupovali smerom k obci Kríže. Chránili sa tým, že pred sebou viedli niekoľkých chlapov z obce Kružlov. Po ústupe z obce Kružlov Nemci zapálili obec, kde pri požiari vyhorelo 11 domov. Nemecké vojská, aby posilnili svoje postavenie, začali kopať opevnenia a to smerom od Bogliarky cez Kružlov, Gerlachov až po obec Krynica v Poľsku. Nemci sa zdržiavali v našej obci od povstania až do príchodu Sovietskej armády. Z obce odišli v noci z 18. na 19.1.1945 ráno o 4.00 hod. Pri svojom obchode im obec musela vydať 5 vozov, kone a mužov na odvoz munície.
Po skončení II. sv. vojny obec Kružlov postihla bieda a hlad, nebolo možné nič kúpiť, potraviny, šatstvo ani obuv. V r. 1946 nastal lístkový systém, každý občan dostal prídel lístkov na jeden mesiac na múku, cukor a mäso. Taktiež boli vydávané „šatenky“ na šatstvo a obuv na jeden rok.
Najväčší zaznamenaný požiar v obci bol 4.3.1953, kedy zhorelo 17 domov.
Najsilnejšie mrazy boli v r.1929, bolo namerané -32C.
4.8.1932 – búrka s ľadovcom – ľadovec o veľkosti husieho vajca. Ľadovec padal 1,5 minúty a zničil strechy domov, porozbíjal okná, zničil celú úrodu a pozabíjal hydinu na dvore.
V roku 1902 bola v obci Kružlov postavená svojpomocne Obecná gréckokatolícka škola. V tejto škole sa vyučovali žiaci od prvého až ôsmeho ročníka v slovenskom a ruskom jazyku, vyučovalo sa v dvojsmennej prevádzke. V roku 1934 bola svojpomocne postavená škola aj v Kružlovskej Hute. V roku 1955 – 1958 bola vybudovaná ZŠ a v roku 1971 – 73 bola vybudovaná telocvičňa s kuchyňou, ktoré slúžia dodnes.